Už iba spomienka...

Autor: Barbora Šimnovičová | 20.6.2014 o 19:46 | Karma článku: 2,07 | Prečítané:  223x

Ďalší úryvok z mojej tvorby. Tento článok venujem mojej najlepšej kamarátke, ktorá mi nahrádza sestru, ktorú nikdy nebudem mať.

Vedela, že to nemá význam, vedela, že všade okolo nich stoja samé prekážky, ktoré im bránia v spoločnej budúcnosti plnej šťastia a harmónie. No i tak s ním zostala, prežívala s ním chvíle plné radosti ale aj chvíle , ktoré až také radostné neboli. Milovala ho. Bol pre ňu všetkým: priateľom, milencom, jej chýbajúcou polovičkou. Mal svoje chyby, veď kto je dokonalý? No ona ich nevidela. Zaľúbený človek je zaslepený, nevidí ani to, čo je viditeľné už z veľkej diaľky. Až časom začínajú byť tie chyby viditeľné. Niekedy až tak, že nepomáha ani zakryť výhľad.

Spoznali sa na narodeninovej oslave jeho kamaráta. Ona tam pôvodne ani nechcela ísť, ale kamarátka ju tak prehovárala, až nakoniec súhlasila. Zábava to bola úžasná, spoznala veľa nových, zaujímavých ľudí, stretla sa so starými známymi. Pojedlo sa, popilo, pospomínalo na staré dobré časy. Samozrejme nechýbala ani muzika, tancovalo sa až do ránečka bieleho.

Aká by to bola zábava, keby sa na nej nepil alkohol? A práve ten to všetko spôsobil. Mala už nejaké to promile navyše, bola uvoľnená, v dobrej nálade, proste bavila sa ako sa patrí.

Išla sa trošku poprechádzať na čerstvý vzduch, keď sa k nej pridal nejaký neznámy chlap. Bola tma, tak nevidela dobre, ako vyzerá. Ale stačilo jej, že mal príjemný hlas. Alkohol urobil svoje, bola tak trochu mimo, ale ešte o základných veciach komunikovať vedela. Tak sa dali do reči, prechádzali sa, potom sa vrátili naspäť do baru. Takto boli spolu asi štyri hodiny. Nakoniec mu napadlo, či nechce ísť k nemu domov. Býva blízko baru, tak prečo by sa mala trepať niekam do dediny, keď môže byť u neho. A on sa takej milej spoločnosti veľmi poteší.

Vyzeral úžasne: vysoký, svalnatý, dlhšie tmavé vlasy a tie oči...no jednoducho dokonalosť sama. Bol to proste ideál. Určite každá žena by ho chcela. Milovanie s ním bolo úžasné. Presne vedel, čo má rada a čo nie. Vedel dávať aj brať, proste bol dokonalý milenec.

Dali sa dokopy. Podľa okolia to vzali dosť zhurta, no im sa to tak nezdalo. Milovali sa najviac na svete, nevedeli si život jeden bez druhého predstaviť. Len škoda, že to šťastie netrvalo dlho...

Bol stred týždňa, úplne obyčajný pracovný deň. Jana sedela v kancelárií, dokončovala účtovníctvo za predošlý mesiac. Bola tak sústredená na prácu, že si ani neuvedomila, že už bude po pracovnej dobe,až kým jej nezazvonil telefón. Nechala by ho zvoniť, ale kolegyňa na ňu zazerala, pretože pieseň od Black Sabbath, ktorú mala ako zvonenie ju dosť vyrušovala. Tak zdvihla telefón. Volal jej Miro, jej priateľ, aby sa stretli, že jej musí povedať niečo, čo sa cez telefón ťažko hovorí.

Stretli sa asi o hodinu. Vybrali si pokojné miesto v kaviarni na konci námestia. Jana nechápala, čo sa stalo, v telefóne znel veľmi vážne. Aj teraz mu dosť dlho trvalo, kým začne hovoriť. Nakoniec to nevydržala a spýtala sa:

,,Stalo sa niečo?"

,Tak jej povedal, čo sa stalo. Našiel si milenku. Už pred viac ako mesiacom. Vraj je úžasná, má všetko to, čo Jane chýba: vie sa zabávať, je bezstarostná, s každým vychádza len a len dobre... A vraj na rozdiel od Jany je aj dobrá milenka. Nikdy jej to nepovedal, ale Jana bola podľa neho ako ľadová kráľovná: bez kúska citu, bez vášne..proste vraj to nebolo ono. Tak začal hľadať niečo lepšie. Až to našiel.

Navrhol jej, že zostanú kamaráti, že stále sa budú kontaktovať. Ale ona to nechcela prijať, ona ho stále ľúbila, stále bol pre ňu viac ako len kamarát. No po dlhšom čase, po pár dňoch na to kamarátstvo pristúpila. Ale teraz nebol záujem z jeho strany. Odbil ju, že nech mu dá pokoj, nestojí mu za to, aby sa s ňou vôbec niekedy bavil. Aj tak nie je o čom.

Bolo to pre ňu veľmi ťažké. Znášala to dobre len vďaka svojej dobrej kamarátke. Tá jej pomohla dostať sa z najhoršieho. Len vďaka nej sa nezložila na úplné dno. Začala žiť tak, ako predtým, začala sa usmievať, zabávať ale hlavne žila a nie iba prežívala.

 

Ja sama mám za sebou podobné veci. Týmto chcem povedať len toľko, že dobrí priatelia sú to najcennejšie v našom živote. Bez nich to proste nejde. A chlapi, čo sa vedia iba pobaviť na účet ženy a následne ju odkopnúť sú iba obyčajné nuly bez chrbtovej kosti. Pre takých sa neoplatí trápiť. A plakať už vôbec nie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?