Šťastie. Je to niečo, čo nemožno automaticky očakávať, niečo, čo sa dostaví až vtedy, keď preň niečo urobíme, keď len nesedíme na zadku a nerátame hviezdičky na nebíčku.
Málokedy sa stane, že človek sa narodí pod šťastnou hviezdou, že mu všetko akoby z neba spadlo a nemusí ani prstom pohnúť. No myslím si, že nič netrvá večne a aj TOTO sa raz skončí. A bude to koniec nie veľmi príjemný. Bude to ako pád, nepríjemný tvrdý pád, keď postaviť sa opäť na nohy bude ťažké a vyčerpávajúce. Niekedy aj nemožné.
Ako sa hovorí (a je to aj pravda), sprostí majú šťastie. No dokedy? Ani tí sprostí nebudú šťastní večne. Možno, človek nikdy nevie, čo sa stane. Zajtra, o týždeň, o rok. Treba byť na všetko pripravený. Na to dobré aj na to zlé.
Väčšina ľudí ale nemá to šťastie, že im všetko vychádza bez toho, aby pre to niečo spravili. Keď sa chcú mať dobre, musia sa venovať vzdelávaniu, potom si zabezpečiť dobrú prácu s dobrým finančným ohodnotením. Jasné, "menežéris" nemôže byť každý, niekto musí robiť aj tú "horšiu" robotu za menšie peniaze. Takíto ľudia, ktorí nemajú až také dobre platené zamestnanie väčšinou ale zas mávajú šťastné, ideálne rodiny, manželstvá bez hádok, bez väčších problémov, čo sa o tých "smotánkových" typoch nedá povedať. Tam sa rozvádza a podvádza prvá liga.
Dá sa povedať, že 99% ľudí nie je dokonale šťastných. Keď funguje jedno, nefunguje druhé. Vždy sa nájde niečo, čo nie je až také ideálne, ako by si niekto myslel. Veľakrát sa hlavne tie rodinné problémy nachádzajú len medzi stenami domu. Nikto cudzí, nezainteresovaný ani nevie, že sa deje niečo, čo nie je veľmi v poriadku. Takže, ak si niekto myslí, že existuje niekto, kto môže povedať, že v živote sa mu nič nepríjemné nestalo, je na veľkom omyle. Len to vie veľmi dobre zakrývať tie problémy.