Priateľstvá

Autor: Barbora Šimnovičová | 12.7.2015 o 15:34 | (upravené 12.7.2015 o 15:39) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  120x

Pokračovanie článku "Nový začiatok". Verím, že sa to bude dať čítať a nikto uprostred čítania nezaspí :-)

Prešiel mesiac. V našej triede už boli vytvorené skupinky. Každý mal ten svoj okruh ľudí, ktorých považoval za nových priateľov, ktorým sa naučil dôverovať. Alena mala svoje dve dôverníčky – Naďu a Zuzanu. Chalani (samozrejme okrem nášho bifľoša Lukáša) tvorili ďalšiu skupinku. Náš trojlístok bol tiež nerozlučiteľný, občas ho doplnila Gabriela., čo ma veľmi prekvapilo. Mne by skôr pasovala k Aleninej partií, no ako Gabriela sama povedala, spolčiť sa s Alenou rovná sa spolčiť sa s diablom. Tak sme ju prijali medzi seba. Jediný, kto sa k nikomu nepridal bol Lukáš. Stále len sedel v lavici a študoval učebnice. Už ich musí vedieť naspamäť. Zdvihol sa z miesta iba vtedy, keď potreboval ísť na toaletu alebo keď sme sa sťahovali do inej učebne. Chalani sa ešte zopár krát pokúšali zavolať ho medzi seba, no bezúspešne. Nakoniec to vzdali.

Na stredoškolský systém sme si pomaly zvykli. Jediné, na čo si nevieme zvyknúť sú vyššie nároky zo strany profesorov. Učenia je stále viac a viac a časom ho bude ešte pribúdať. Aj na nenávideého Babica sme si už zvykli. Samozrejme, stále šomreme na jeho prístup, ale už to berieme ako niečo, čo neovplyvníme. Práve teraz s ním máme hodinu.

„Opravil som posledné písomky. Katastrofa ako vždy. Iba dve jednotky, jedna dvojka a jedna trojka, ostatné všetko za štyri a za päť. Už sa konečne uvedomte, banda jedna!“

Uf, mala som dvojku. Chvalabohu. Ja tým jeho otázkam nikdy asi neprídem na chuť. Barborka mala trošku menej šťastia ako ja. Ušla sa jej trojka, ale ona je spokojná, vraj mohlo byť aj horšie a aj tak o nič nejde.

„To naozaj iba Adamovič a Markovitsová sa tu dokážu naučiť? Ešte ma prekvapila Fabová, myslel som si, že ona sa viac ako na trojku nezmôže. Bodaj by ti to vydržalo, Lenka.“ Lenka. No neverím, on vie človeka osloviť aj krstným menom? Buď je chorý alebo sa dobre vyspal, neviem si to vysvetliť.

Cez prestávku sme sa vybrali do bufetu. Barborka dostala chuť na bagetu a ja som súrne potrebovala niečo sladké. Po ceste sme z jedného kabinetu začuli výmenu názoro.

„Nerozvediem sa, to si pamätaj!! NE-ROZ-VE-DIEM!!“ vykrikovala nejaká profesorka.

„Ja ťa o to ani nežiadam. Mne stačí príležitostný priateľský sex, nič viac, nič menej.“ kričal mužský hlas. Keď sme sa lepšie započúvali, zistili sme, že to je Babic, náš „milovaný“ pán profesor. Asi si neuvedomil, že na tejto škole sú tenké steny a všetko je krásne počuť na chodbu.

„Jozef, čo si o mne myslíš? Že sa s tebou vyspím hocikedy, kedy na to budeš mať chuť?! To si na veľkom omyle, môj zlatý.“

„Adelka, to nie, ale veď sme dlhoroční priatelia a kolegovia. Myslíš si snáď, že muž a žena i keď sa tvária akože sú iba kamaráti že si to spolu občas nerozdajú?“

Tak toto naozaj nepotrebujem počúvať. „Bajuš poďme preč, kto má počúvať takéto nechutnosti. A nepotrebujeme, aby sa otvorili dvere a aby nás obvinili, že počúvame za dverami.“

„Veď toto. Ale šokovalo ma to riadne, poviem ti.“

„Aj mňa, ale sú to ich problémy. Len dúfam, že Babic si nebude na nás vybíjať svoju sexuálnu abstinenciu. Vieš, ako to myslím, aby nebol ešte odpornejší ako je.“

 

 Dohodli sme sa, že ani jedna z nás túto informáciu nevytrúbi do sveta. Nepovieme to ani Daniele, nikomu.

„Kde ste boli?, Som vás hľadala.“ risadla si k nám Gabriela.

„V bufete, boli sme po tej odpornej náuke o spoločnosti hladné ako vlčice.“

„To vám verím. Viete, že Daniela musela odísť domov? Vraj jej bolo príšerne zle.“ Informovala nás Gaby. Vedeli sme to, pretože Daniela celé prestávky trávila na toalete. Posielali sme ju domov, ale za ten svet nechcela ísť. Asi to už nemohla vydržať, ke´d nakoniec odišla.

„Práve tu bola triedna“ pokračovala Gaby „vraj pozajtra ideme do nejakého divadla do Bratislavy a okrem toho sa vám chcem pochváliť: vybrala ma za predsedníčku triedy.“

„Gratuljeme.“

„Díki. Chcela by som vás o niečo poprosiť“ pozrela na nás „nemohla by aspoň jedna z vás ísť so mnou vo štvrtok do Kochanoviec? Je tam jedna ženská, ktorá má doma taký malý obchodík s oblečením a chcela by som sa tam ísť pozrieť, no samej sa mi nechce. Budem rada, keď sa aspoň jedna z vás obetuje. Sestra nemôže, ide s triedou niekam do Česka a baby od nás z mesta – škoda reči.“

„Ja nemôžem, práve vo štvrtok idem s Belkom k veterinárovi.“ ospravedlnila sa Barborka.

Ja by som mohla, keby niečo poviem ti alebo napíšem, dobre?.“

„Jasné, budem sa tešiť a ďakujem. Ste fajn, aspoň niekto, na koho sa dá spoľahnúť. Tuším najnormálnejšie osoby z tejto triedy, vrátane Daniely.“

 

Doma ma čakalo milé prekvapenie. Sviečková, môj najobľúbenejší obed. Len tak mimochodom by ma zaujímalo, kto stihol navariť. Mama by mala byť ešte v práci, ak sa nemýlim. A Veronika sa s kuchyňou nekamaráti, ako nám už veľakrát zdôraznila. Vraj stačí, že musí v jednom kuse vyvárať na internáte, doma ju k sporáku nedostaneme ani párom volov. No zrejme na svoje slová zabudla, pretože tá sviečková bola jej práca.

„Sestrička moja milovaná, dnes mám taký úžasný deň. Normálne som musela porušiť svoju zásadu a od samej radosti som navarila.“

„A čože také úžasné sa stalo? Nebodaj ťa ten tvoj miláčik požiadal o ruku? Alebo že by sme sa dočkali prírastku do rodiny?“

„Keby som bola tehotná, tak asi nemám takú dobrú náladu a netancujem okolo hrncov. A ani zásnuby zatiaľ nebudú, snáď sa raz macko rozhýbe. Ale“ dramaticky sa odmlčala „poslala som do rádia Expres esemesku, vieš, čo sa tam dajú vyhrať tie peniaze“ pozrela na mňa, akoby som nevedela „a predstav si, vyhrala som tritisíc.“

„Sprostí majú naozaj šťastie.“ zval sa vo dverách môj milovaný brat.

„Ty...“ zahnala sa po ňom, no bolo vidieť, že dnes ju nikto a nič nenahnevá

„Pozývaš na pivo?“ aby si Martin odpustil túto otázku (ktorá pochopiteľne napadla aj mne) musel by byť asi chorý.

„Na pivo? Rovno oslavu môžeme spraviť. Ja mám o polroka narodeniny, nie, že všetko pomíňaš v Rakúsku na handry. Očakávam originálny darček.“

„Ja mám o mesiac meniny, nezabudni na to.“ zakričal Martin medzi dverami a zmizol niekam preč. Asi na to jeho milované pivo, ktoré musí mať každý deň. Vraj ho drží pri živote ako kyslík. Ha ha a v štyridsiatke bude mať brucho ako teplovzdušný balón.

 

Po dlhšom čase som sa rozhodla pozrieť, čo je nové na facebooku. Chodím tam raz za uhorský rok, tak vždy tam nájdem milión odkazov, správ a žiadostí. Ani teraz to nebolo inak. Osemnásť žiadostí o priateľstvo. Všetko moji noví spolužiaci. Všetkých som potvrdila, nikdy neviem, či nebudem niečo potrebovať od niekoho – napríklad v prípade choroby a tak. Nie som nejak zvedavá, ale postupne som si poprezerala profil každého z nich. Veď aj taký profil na facebooku veľa o človeku prezradí. Prvá mi padla do oka Alena. No jasné, iné fotky ako tie, kde je ona tam ani nemá. Nevidela som tam žiadne zvieratko, žiadne rodinnéé fotky, nič také. Jej pravý opak je Barborka. Tá ma všade svojich miláčikov, tam bol zas problém nájsť fotku, kde je ona. Daniela má zase veľa fotiek s fínskou tematikou. Dokonca ako profilovku má fínsku vlajku. Chalani sú v tomto rovnakí, každý z nich má fotky z krčmy alebo iného miesta, kde je dostatok alkoholu. U takého Pavla som nenašla jedinú fotku, na ktorej by nebolo pivo, u Michala zas fotky bez pekných báb nemajú miesto. Najviac ma ale prekvapila Gaby. Som si myslela, že u nej nájdem fotky, kde je odfotená ona. Hľadala som najmä nejaké profesionálne, veď robí občas modeling. Nenala som. Gaby nemá v profile ani jednu fotku, čo ma teda riadne šokovalo. Aj profil má tak zvláštne vyplnený. Čo sa týka vzťahov, má uvedené: je to komplikované, ako rodinného príslušníka má uvedené tri sestry: Ina Markovits – to bude asi naozajstná sestra, tie ostatné sú asi nejaké jej blízke kamarátky. To by ešte nebolo také zvláštne, ale... Odkazy na jej nástenke ma dorazili. Nejaká Karolína jej napísala: „Gaby, všetko sa urovná neboj. Bude dobre, zabudne sa na to. Neplač zlatinko. Je to minulosť.“

Príspevok od nejakej Nikol:

„Všetko raz prejde, chce to len čas. Tvoje meno sa očistí, len to bude istý čas trvať.“

Ďalší príspevok od...veď to je Robo, Danielin priateľ, svitlo mi, keď som sa zahľadela na fotku.

„Nemôžeš poprieť, že sa Ti to páčilo, nehovor mi, že si nebola spokojná. Prečo tu teraz vyplakávaš? A nemysli si, že Ťa nikto nenájde len preto, lebo si si založila nový profil. Gaby, ľudia nie sú blbí. Nájdu Ťa, aj keď si si vymyslela pseudonym a nemáš tu fotky.“

Bohvie, čo sa jej stalo. O tejto osôbke nikto z našej triedy veľa nevie. Vieme len toľko, že sa venuje modelingu a že spieva v nejakej kapele. O jej rodine nevieme nič, iba toľko, že má mladšiu sestru.

Zaujímavé. Dlho som rozmýšľala, kto je tá záhadná Katrin Woodwork. Až po prezretí profilu a prečítaní odkazov som pochopila, že je to Gaby. A ešte jedna vec ma zarazila: rodné mesto. Gaby mala uvedené: Skopije, štát Macedónsko. Podľa toho, ako vyzerá som si domyslela, že má korene aj odniekiaľ zo zahraničia, ale skôr by mi napadlo asi Bulharsko albo Rumunsko. Ešte aj meno má rumunské – Markovits. No ktovie, mžno to napísala iba tak, ved facebook znesie všetko. Takmer všetko. A vôbec, je to jedno, či je z Macedónska alebo odkiaľ. Na tom, že som v nej našla novú kamarátku to absolútne nič nemení. Akurát mi nejde do hlavy, čo také strašné sa jej mohlo stať.

 

Večer, keď som sa už chystala do ríše snov mi zazvonil telefón. Tak som sa zľakla, až som si myslela, že zinfarktujem.

„Ahoj, Lenka. Prepáč, že vyrušujem, ale potrebujem vedieť, či pôjdeš so mnou do tých Kochanoviec.“ ach, úplne som na to zabudla.

„Jasné, Gaby. A o koľkej a kde?“

„O tretej pôjdeme na autobus.“

„Ok, teším sa. Ozaj a nevieš aké tam má ceny? Nech tam neprídem ako nejaká chudera s pár haliermi.“

„Neboj, má celkom slušné ceny. Nad päťdesiat eur nejde.“

Fajn, takže ľudové ceny. No veru, potrebovala by som niečo nové, pretože moja sestra si požičiava a nevracia. Pánbohvie, kde skončil ten môj nový top, už ho asi nikdy neuvidím. Keď to takto pôjde ďalej, asi budem chodiť s holým zadkom.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

            

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?