Straty a nálezy

Autor: Barbora Šimnovičová | 21.7.2015 o 18:40 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  107x

Strata vždy bolí. Niekedy viac, niekedy menej - ale vždy je to pocit bolestivý a smutný. Najhoršie je prísť o niekoho, koho máme radi: nemám na mysli smrť ale to, ako sa človek pod vplyvom iných ľudí, iných okolností zmení. 

Boli ako jedna rodina, stále boli spolu, každý jeden deň. Jeden o druhom vedeli všetko, poznali sa, akoby spolu vyrastali odjakživa. No poznali sa krátko - asi päť rokov. Prežili spolu ťažké stredoškolské obdobie vrátane maturít, kde jeden druhého podporovali najviac, ako sa to da. Po maturite išli študovať na rovnakú vysokú školu - ona manažment, on verejnú správu. Už sa nestretávali tak často, ako kedysi, už si nevolali každý deň. Po roku sa on rozhodol skoončiť s vysokou školou. Odišiel na východné Slovensko za prácou. Zamestnal sa v podniku nejakého jeho kamaráta, ktorý si otvoril v Košiciach podnik. Našiel si tam aj priateľku. Zo začiatku pôsobila milo, on vyzeral byť šťastný, dal by jej aj modré z neba, keby sa dalo. Ona, Katarína, im to priala. Mala Romana veľmi rada, bol ako jej bat, bol jej všetko. Okrem neho nemala nikoho iného, nikoho, komu by sa mohla zdôverovať, nikoho, kto pri nej stál v ťažkých chvíľach ale aj vo chvíľach radostných.

Po nejakej dobe - asi po pol roku sa všetko začalo meniť. Roman už nemal čas (alebo záujem?) sa s Katarínou kontaktovať, keď mu Katarína skúsila napísať alebo zavolať, dočkala sa iba strohej jednoslovnej odpovede. V tých pár písmenkách si prečítala jedno: " Nemám záujem o ďalší kontakt, nechaj ma žiť"

Katarína to ťažko znášala. Snažila sa mu už nevolať ani nepísať, snažila sa naňho nemyslieť, no bolo to veľmi ťažké. Smutný pohľad a melanchólia ju sprevádzali všade: v práci, doma ale aj v spánku. Po čase začala viac chodiť medzi ľudí. Chodila takmer na každú akciu, ktorá sa jej čo i len trochu páčila. Na jednej takej spoznala Martina. On jej pomohol z najhoršieho, vďaka nemu sa začala znova usmievať a brať život pozitívne. Len vďaka nemu to všetko v pohode a v zdraví ustála.

Ale stále jej bolo ľúto, ako to s Romanom dopadlo. Po čase sa už neozýval vôbec, Katarínu to chvíľu trápilo, ale vďaka Martinovi pochopila, že takýto človek sa nedá nazývať priateľom.

Po čase sa dozvedela, že toto odlúčenie má na svedomí ONA - Romanova priateľka. Nemohla zniesť, že Roman sa stretáva okrem nej aj s inými ženami, každá žena, na ktorú sa len pozrel  bola podľa nej jeho milenka, Nanešťastie, Roman si neuvedomoval, ako mu jeho riateľka ubližuje, ako ho obmedzuje. On bol vraj veľmi šťastnýý a svoju Zuzku by nevymenil za nič na svete, vraj to ona mu otvorila oči, vraj Katarína nie je vhodná spoločnosť pre neho.

Martin nešťastnej Kataríne povedal len jedno: "Katka, to že človek pod vplyvom iných príde o vlastný názor a o vlastnéé zmýšľanie je síce smutné, ale my s tým nenarobíme nič. Musíš sa s tým jedine zmieriť. Možno raz príde na to, aký je somár a možno nie. To chce len čas."

Katka sa s tým nakoniec zmierila, aj keď jej to dlho trvalo a bolo to bolestivé.

Jedného priateľa síce stratila, ale ďalšieho našla.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?