Barbora Šimnovičová
Sviatok všetkých svätých, sviatok spomienok
Deň, kedy si spomíname na tých, ktorých sme mali tak radi, ktorí pre nás veľa znamenali, no už nie sú medzi nami.
To sa opýtajte tých, ktorí ma nepoznajú. Tí Vám toho povedia najviac.Ak sa teda odpovede nedočkáte, tak prezradím niečo o sebe. Narodila som sa pred 20 rokmi v meste módy - v Trenčíne. Som študentka personálneho manažmentu a vo voľnom čase sa venujem písaniu, foteniu alebo kamarátom. Milujem dobrú rockovú a metalovú hudbu (Led Zeppelin, KISS, Europe, Motorhead, Alanis Morisette...), pri ktorej sa mi najlepšie rozmýšľa o živote a tvorí nové námety do môjho prvého románu, ktorý mám rozpísaný. Verím, že raz sa mi ho podarí vydať a bude stáť za to. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Deň, kedy si spomíname na tých, ktorých sme mali tak radi, ktorí pre nás veľa znamenali, no už nie sú medzi nami.
Človek si nevyberie, pod akou hviezdou sa narodí.Či mu bude všetko vychádzať tak, ako chce, alebo bude musieť prekonávať rôzne prekážky, obmedzenia.
Kedysi sa ľudia vedeli rozprávať o všetkom a osobne, dnes je to už vzácne.
Je škoda, že knihy a hlavne tá staršia literatúra už stráca na popularite a striedajú ju nové moderné technológie. Z toho vyplýva aj nezáujem ľudí o literatúru.
Manželstvo so sebou prináša veľa nových vecí, veľa zmien a hlavne zodpovednosť.
Určite si veľa z nás pamätá, ako sme si v detstve stavali bunkre. Bolo nám jedno, z čoho ich vytvoríme, a kde. Išlo hlavne o to, aby bola v ňom čo najväčšia tma. :) Aspoň ja mám takú skúsenosť. No slovo bunker sa nespája iba s našimi spomienkami na detstvo. Veď čítajte ďalej.
V živote zažívame veľa rôznych situácií. Nie vždy je ale všetko tak, ako chceme. Neexistuje človek, ktorý by mohol povedať, že v jeho živote sa stávajú iba dobré alebo iba zlé veci. Strieda sa to, ako sa strieda deň s nocou. No nech sa stane hocičo, je dobré, keď máme okolo seba ľudí, s ktorými sa dá porozprávať, ktorí vedia poradiť, keď je to potrebné a vedia počúvať, keď sa potrebujeme vyrozprávať.
Ďalší úryvok z mojej tvorby. Tento článok venujem mojej najlepšej kamarátke, ktorá mi nahrádza sestru, ktorú nikdy nebudem mať.
Niektoré krajiny sa prezentujú kultúrou, iné kulinárskymi špecialitami alebo históriou. A Slovensko?
Kým sa nestane nejaká zmena, nejaký prevrat, tak naša budúcnosť sa nebude uberať lepším smerom. Skôr začne upadať.
V súčasnosti je situácia v Európe a aj v ostatných častiach sveta dosť biedna pre obyčajných ľudí. Keď nemáš konexie, tak si v háji, aj tvoja budúcnosť môže byť stratená. Veď dnes si nájsť dobrú prácu je už pomaly zázrak.
To,čo sa deje v tejto republike je čím ďalej tým horšie. Niekedy to tu vyzerá naozaj ako v Kocúrkove. Bude niekedy lepšie?
Každý človek je jedinečný, má svoje meno, svoj názor, svoj vzhľad, svoj hlas a hlavne má svoju dôstojnosť a súkromie. Je dôležité, aby sme si tieto veci chránili a dávali si pozor na to, čo kde povieme, napíšeme, komu sa zdôverujeme. Nie každý nám chce dobre. Najmä v dnešnej dobe.
Určite nikto nie je nadšený, ked mu vezmú niečo, čo mu patrí, čo budoval dlhé roky, čo mal rád...Určite sa nikomu za to nepoďakuje, ba práve naopak, bude sa snažiť získať to späť, veľaakrát aj za veľmi vysokú cenu. Je rozdiel medzi tým, ked niekomu zjete čokoládu, ked niekomu vezmete jeho obľúbený (možno aj drahý) parfum a ked niekomu vezmete časť územia. Tie prvé spomenuté príklady sa dajú ako-tak predýchať ale čo ten posledný?? To sa nedá nadlho udržať v pokoji. Je jasné, že sa o územie bude bojovať, nie je to len o dohode medzi štyrmi očami, tu ide o viac. Môže to vyvrcholiť až do vojnových konfliktov, čo si isto nikto neželá, no obyčajný smrteľník to neovplyvní. No nie vždy to skončí až takto zle.