S literatúrou sa ľudia stretávali už od staroveku. Vtedy samozrejme, nebola v takej podobe ako teraz.Mňa osobne tá staroveká literatúra veľmi neoslovila. Na hodine slovenčiny som ju brala ako nutné zlo. Ale dejiny nejak museli začať.. Ako plynuli roky, literatúra sa stávala viac a viac zaujímavejšou.
Ja osobne som doteraz čítala výhradne literatúru 21.storočia. No časom ma to začalo nudiť, bolo to stále o tom istom, stále tie isté témy. Hlavne tie ženské romány bývajú na jedno kopyto. Česť výnimkám. Niektoré sa dajú. Keď ten dej "žije", keď je tam tá akčnosť a nie je to presladené. Vtedy som schopná takýto román prečítať aj za jeden-dva dni.
V poslednej dobe ma začala zaujímať staršia literatúra z obdobia prvej a druhej svetovej vojny a z obdobia komunizmu.Napríklad taký J.D. Salinger, E.M. Remarque alebo český spisovateľ Pavel Frýbort, ktorého knihu Vekslák práve čítam Takto sa človek priblíži aspoň trochu tomu životu, aký v tej dobe bol.
Naozaj "milujem", keď niekto nezainteresovaný začne nadávať, ako sa kedysi žilo a sám vtedy ešte nežil. Ako keby dnešná doba bola dokonalá, akoby sa žilo lepšie. Svojim spôsobom je každá doba rovnaká. Nech nikto nehovorí, že história sa neopakuje. Na druhej strane, všetko má svoje výhody aj nevýhody, každá doba má niečo, čo tá predtým nemala. Aj literatúru má každá doba inú. Vždy opisuje, ako sa v tej-ktorej dobe žilo a vždy bolo v tej-ktorej dobe to NAJ, čo sa snažili tí spisovatelia vyzdvihnúť. V období klasicizmu sa spisovatelia snažili vyzdvihovať rozum, inteligenciu. Romantici zas radi idealizovali vtedajší život...
Je smutné, že čítaniu kníh (a hlavne tej starej klasiky) sa už nevenuje taká pozornosť. Všetci dávajú prednosť moderným technológiám. Nie som výnimka, aj ja chodím na facebook a podobne, ale na čítanie si čas nájdem.