1. november. Odjakživa v tento deň si spomíname na tých, ktorí boli kedysi s nami, ktorí nám spríjemňovali život, s ktorými sme trávili voľné chvíle. Boli tu, s nami, spríjemňovali nám dni, stretávali sme sa, bolo nám fajn. Je teda jasné, že si na nich spomenieme. A nie len v tento jeden jediný deň.
Je krásne spomínať. Je krásne myslieť na tých, ktorí boli kedysi dávno s nami, s ktorými sme sa tešili z bežného života, prežívali sme spoločne chvíle radostné i tie menej príjemné. Naši najbližší: starí či prastarí rodičia ale aj ostatná rodina, zaslúžia si, aby sme si v tento deň na nich spomenuli. Aby sme zapálili sviečky na ich hroboch tí, čo sú kresťansky založení, aby sa pomodlili za nich. No toto by sa nemalo diať iba v tento jeden deň ale aj v iné dni v roku.
V poslednej dobe sa u nás začal sláviť Halloween. Sviatok americký, kedy sa ľudia prezliekajú za rôzne bytosti, strašidelné či nadprirodzené a navštevovali sa medzi sebou. V posledných rokoch súčasť obdobia medzi koncom októbra a začiatkom novembra, no okrem oslavovania by sa nemalo zabúdať na svojich zosnulých príbuzných. Je pekné, keď sa niekto chce baviť, ale nemalo by sa zabúdať na mŕtveho dedka alebo babičku a zapáliť im sviečku na hrobe.
Je krásne prechádzať sa večer potme po cintoríne. Je krásne vidieť tie vysvietené hroby, krásna romantická atmosféra. Najkrajšie je stáť celá rodina pri hrobe najbližších príbuzných a prežívať tú atmosféru týchto tajomných dní.
No nezabúdajme na svojich blízkych ani vo všedné dni, spomínajme na nich, na to, ako nám spríjemňovali život, ako nás bavili ale aj občas nahnevali. Veď aj to patrí k životu.