Každý z nás občas sníva. Snívame o láske, o dobrej práci, o bohatstve alebo o krajine, v ktorej by sme chceli žiť. Čas nám nedovoľuje stále snívať, treba sa venovať realite - práci, povinnostiam, našim najbližším...
Ktorý človek po niečom v živote netúži? Jeden túži po ideálnom manželstve, ďalší po dobre platenom zamestnaní, iný trebárs po nejakom adrenalínovom zážitku. Každý z nás má svoje túžby a nie každému sa splnia.
Keď už nám (krutá) realita nedovoľuje splniť si naše sny a túžby, tak máme chuť preniesť sa do života niekoho iného - prostredníctvom filmu alebo knihy. Tieto dva prostriedky nám slúžia hlavne na oddych po ťažkom dni a na chvíľkové zabudnutie na bežné starosti a realitu. Nie všetci máme radi rovnaké veci - niekto má rád romantické filmy, iný zase preferuje horory a podobne. Rovnako je to aj s literatúrou - jeden zásadne číta iba klasiku, ako je napríklad Victor Hugo alebo J.D. Salinger, Ďalší má rád súčasnú literatúru, Sú ľudia, ktorí sa čítaniu vyhýbajú. Nie každý má k tomu vzťah, to je jasné.
Ja osobne veľkú časť svojho voľného času využívam na literatúru - či už čítanie alebo tvorbu. Pri týchto činnostiach si najlepšie oddýchnem - pri čítaní cez deň a pri písaní skôr vo večerných alebo nočných hodinách. V tom čase ma napadá najviac myšlienok a námetov. Tieto dve činnosti mi pomáhajú oddýchnuť si a vyvetrať hlavu. Samozrejme, rada si pozriem aj nejaké filmy, najradšej komédie, kriminálky alebo aj horory. No často sa stane, že v polovici filmu zaspím :-).
Mám rada súčasnú ale aj klasickú literatúru. V každej sa nájde niečo, čo ma zaujme, niečo, čo si prečítam aj viackrát. Najviac preferujem príbehy zo skutočného života, zaujímam sa, ako sa žilo kedysi a ako sa žije teraz. V duchu porovnávam a zamýšľam sa, čo bolo lepšie v minulosti a čo je lepšie teraz. Nakoniec vždy dospejem k záveru, že všetko má svoje výhody aj nevýhody.
Písaniu sa venujem asi od dvanástich alebo trinástich rokov. Mám popísaných veľa papierov, o ktorých viem len ja sama. Pochopiteľne ide len o "zlátaniny", pretože nikto sa nerodí ako spisovateľ, každý sa učí a začiatky nikdy nemôžu byť stopercentné. Až časom som začala písať blogy a pomaly aj beletriu. Zaujímavé je, že najlepšie sa mi píše, keď mám melancholické obdobie- po rozchode alebo po nejakej inej ťažšej situácií. Ale nápady ma neobchádzajú ani v opačnom prípade, akurát, že mi to ide ťažšie. Stáva sa mi aj to, že ma myšlienka napadne uprostred noci, preberie ma zo snov, ale... Robím chybu, pretože takmer nikdy sa nezdvihnem z postele a nejdem si to zapísať a ráno na to samozrejme zabudnem. Pár krát sa mi stalo, že som námety čerpala aj zo snov, samozrejme boli úplne mimo realitu, ale niektoré som využila :-).
Je zábavné začítať sa do mojich úplne prvých rukopisov. Aké hlúposti a nezmysly ma napadli pred pár rokmi. Ako sa človeku behom rokov menia myšlienky. Inak rozmýšľa človek vo veku dvanásť rokov a inak v dvadsiatke. Prirodzená súčasť života - zmena myslenia.
