Každý z nás niečomu alebo v niečo verí. Na tom nie je nič zlé, keď sa táto viera praktizuje v primeranej miere, keď ľudia nie sú fanatici posadnutí (niekedy) naozaj za vlasy pritiahnutými abstrakciami, ktoré im v živote v ničom nepomôžu, ktoré nebudú pri nich stáť v dobrom aj v zlom aj v tom najhoršom.
Medzi takéto "zahmlené výhľady na realitu" považujem ja osobne aj náboženstvo. Nič proti veriacim, kým majú zdravý rozum a nestúpla im tá viera do hlavy. Horšie je, keď im z toho začína preskakovať a okolie má sto chutí ich poslať svinským krokom niekde na koniec sveta. Môj názor je ten, že keď niečo naozaj nevidím, tak tomu nemienim veriť. Tak je jasné, že sa nepovažujem za veriacu. Boha som nevidela, nemám istotu, že existuje.
Niekedy sú ľudia takí blázni, že si sami vytvárajú nejakých svojich "bohov" a k tým sa modlia. To mi príde vážne padnuté na hlavu. Keď rozdávali zdravý rozum, títo ľudia boli asi niekde na záletoch.
Ďalšia vec: na čo chodia ľudia do kostola, keď hneď ako z neho vyjdu von začnú robiť zlú atmosféru okolo seba. Je pravda, že niektorí do kostola chodia len preto, aby mali dôvod na ohováranie, hodnotenie a predvádzanie sa. Toto je jeden z viacerých dôvodov, prečo do kostola nevkročím. Kostol by mal symbolizovať miesto pokoja a oddychu. No u mňa je to niečo ako červený koberec v Hollywoode, kde sa ľudia predvádzajú, po našom povedané "kerý pred kerého". Viem, som sviňa, ale môžem si myslieť, čo chcem, to mi nikto nevezme.
Jeden raz do roka aj ja tej viere v toto všetko sväté podľahnem. Cez Vianoce si to môžem dovoliť, vtedy je tá atmosféra taká pokojná, rodinná, proste to sväté k tomu patrí. Ale na polnočnú nechodím, až tak ďaleko som sa nedostala. Môj názor sa nemení, aj keď sú Vianoce, ide len o to, že všetko okolo mňa žije narodením Krista a prejde to aj na mňa. Ale Vianoce sú v prvom rade o tom, že sme spolu ako rodina, že si oddýchneme, "prežereme sa jak svine" a je nám fajn. Nepotrebujem sa stokrát za deň modliť, nepotrebujem mať vyupratované ani päť chodov navarených. Prvoradá je tá atmosféra pokoja. A mimo iné, milujem vianočné trhy, nie preto, aby som si na nich vybielila účet, ale preto, že tá vianočná nálada odtiaľ pekne prechádza na ľudí.
A ešte jeden dôvod, prečo nie som silne veriaca, ale skôr pravý opak. Nechcem dopadnúť ako ten nešťastný chlap z jedného vtipu, ktorý bol veriaci, ba až do fanatizmu to prechádzalo. Dostal sa do neba, celý spokojný, že tam vždy chcel byť, no po týždni ho tá eufória prešla, pretože bol hladný ako spisovateľov pes. Tak sa spýtal: "Prečo v pekle majú stále guláše, šnicle a neviem čo ešte a ja som v nebi a stále musím jesť len jogurty, či je ráno, obed alebo večer. Veď predsa ja by som mal byť odmenený za svoje dobré skutky a za svoju vieru?." Odpoveď na jeho otázku znela: "No ale nám sa neoplatí variť pre jedného..."